NOVÝ BLOG O PARAMORE UŹ 17.7.13 !!! www.our-paramore.blog.cz

Leden 2013

2. Kapitola - Denník

26. ledna 2013 v 10:47 | Claire Burn




Sedím na okennej parapete v mojej novej izbe a dívam sa na les. Je to tu všetko tak tmavé a chladné. Ale najdivnejšia vec v tomto meste je to ničím narušené ticho. Samozrejme, žijú tu ľudia ale je ich tu strašne málo. Keď to tak spočítam, od piatej večer čo sme dorazili, videla som dvoch ľudí.

NOW is here !

23. ledna 2013 v 14:01 | Claire Burn |  News
Bože ako ja milujem Paramore ! :) Včera som od šťastia nevedela čo mám robiť pretože som si vypočula túto novú pesničku.
Je jednoducho úžasná !!! Už v prvých tónoch som sa do nej zamilovala. Spieva sa tu o tom, že chcú budúcnosť. Ako sa vám páči ? :)



Paramore na svojej web stránke zverejnilo svojich sedemnásť nových pesničiek do albumu paramore, ktorý vyjde až 9. Apríla. Veľmi sa naň teším :)

Tu sú :
1. Fast in my car
2. Now - :)
3. Grow up
4. Daydreaming
5. Interlude- Moving on
6. Ain´t it fun
7. Part II.
8. Last hope
9. Still into you
10. Anklebiters
11. Interlude: Holiday
12. Proof
13. Hate to see your heart break
14. Crazy Girls
15. I´m not angry Anymore
16. Be Alone
17. Future

Zdroj : http://www.paramore.net/blog/paramore-tracklisting-1893411 :)

Now 22-January

18. ledna 2013 v 14:44 | Claire Burn |  News
Tak a je to tu :) Skupina Paramore po dlhom roku práce o chvíľu vydá svoj 4. album. Členovia mu jednoducho dali meno Paramore. No zatiaľ viem len toľko, že prvá pesnička v ich albume sa bude volať Now (Teraz). Pesnička sa má oficiálne zverejniť 22. Januára takže sa už nemožem dočkať ! Po prvom posluchu som sa do tej pesničky zbláznila. Je proste...úžasná!
Keď som sa dozvedela že Paramore chystá svoj nový v poradí 4. album bola som celá nadšená no nevdela som si predstaviť aké pesničky zložia a vymyslia, pretože som si myslela že lepšie pesničky ako majú doteraz už nikdy nevymyslia. No mýlila som sa. Bola som v šoku keď som si vypočula ukážku z pesničky Now. Je proste DOKONALÁ a teším sa na utorok :) !!!
Veď si ju pozrite sami:



Klip je úplne úžasný a na hudbu a spev nemám slov. Síce tam toho moc nieje, ale 22.1 sa máme my Paramoráci načo tešiť! keď bude klip verejnený celý. Držím im palce nech sa im všetko vydarí podľa plánov a nech majú veľa fanúšikov pretože ja ich milujem :)


POZNÁTE PARAMORE? PÁČI SA VÁM ÚKÁŽKA Z ICH NOVÉHO KLIPU?

Emily Strange

4. ledna 2013 v 16:21 | Claire Burn
Názov Knihy: Emily Strange Stratené dni 1.časť
Žáner: fantasy, detektívka
Spisovateľ: Rob Reger a Jessica Grúnerová




Táto kniha ma fascinovala už od prvého pohľadu. Jej obal bol krásny!
Kniha je napísaná formou denníku. Hlavnou hrdinkou tohto príbehu je Emily Strange, ktorá dostala z nejakého dovodu amnéziu. Nevedela ako sa volá, koľko má rokov, kde býva atď...
No neskor zistila, že sa nachádza v mestečku ktorá sa volá Čierna skala. V Čiernej skale bývala mesiac dokým nezistila kto je. Spoznávala veľa ľudí od ktorých dostávala rozne informácie. Najprv si myslela, že je Molly Krásnohorská ktorú zbadala na jednej fotke. No mýlila sa. V jeden deň za ňu Molly prišla osobne a povedala jej, že zostrojila stroj, na amnéziu. Nastavila ho tak, že do tridsiatich dní by sa jej mala pamať vrátiť. Prezradila jej, že sa volá Emily a má 13 rokov.
Presne po 30 dňoch sa Emily pamať vrátila. Spomínala sa na všetko a odišla z Čiernej Skaly spolu s mačkami domov za svojou mamou.

Niečo o Emily Strange
13. ročné dievča. Dokáže skákať cez budovy, keď sa jej zachce. Radšej si však zdriemne so svojimi štyrmi mačkami, alebo dá dokopy urýchľovač častic. Alebo robí rámus na bicívch a na gitare.

Je tiež-
šialená vedkyňa, milovnica mačiek, maliarka, vynálezkyňa golemiek, Gitaristka, skejterka, krotiteľka duchov, rieešiteľka záhad, samotárka, jedinečná osobnosť.


Knihy Emily Strange je spolu 19. Zatiaľ som prečítala iba dve- Stratené dni a Divná a divnejšia. Čítajú sa mi skvelo, pretože som tam našla kúsok seba. Na zadnej obálke som našla, že táto kniha je pre punkáčov :D Je plná skvelých ilustrácii od autorov a tiež plná dobrodružstva a záhad.

PÓZNÁTE TÚTO KNIHU ? :)

1. Späť

2. ledna 2013 v 20:32 | Claire Burn

Je 1. Októbra a ja sedím v aute so svojím otcom (Bob), bratom (Geroge) a sestrou (Amy). Sťahujeme sa z New Yorku do malého chladného mestečka Mountain. Mountain leží na severe Washingtonu takže budem veľmi ďaleko od mojho domova. Domov mi bude veľmi chýbať...bývala som tam štrnást rokov. Asi sa pýtate prečo sa tak ďaleko od svojho domova sťahujem.
Oco nemal peniaze na platenie účtov a exekutor už na nás nemal nervy, takže nás chcel vykopnúť "na ulicu." Oco stým počítal. Mesiac predtým Bob nemohol ani spávať. Rozmýšľal nad tým kam pojdeme. Mal síce prácu, no bohvie akú nie. No šťastie sa nám vyhýbalo neustále. Prišiel o prácu, ktorú vykonával desať rokov. V poslednej chvíli nám zavoala naša stará mama. Býva v Mountaine- v tmavom mestečku. Navrhla nám, nech prídeme k nej. Vobec nevieme ako sa to vobec dozvedela, že sme na pokraji ulice a domova. Oco z toho moc nadšený nebol. Pred rokom sa s našou babkou pohádali a už dlhšiu dobu spolu nehovoria a nenavštevujú sa. Je to síce jeho mama, ale ich rodinna tvrdohlavosť rozhodla inak. No ja som mala zmiešané pocity. Mountain neznášam ale som rada, že budeme kde bývať. Nie sme chudobní...máme čo jesť piť, máli sme pekný dom no s účtami nám to akosi nejde.
V Mountaine je stále zima. Dokonca som čítala, že v lete je tam minimálne 19 °C. Smutné... Neviem či si na to vobec zvyknem.
Teraz sedím zamyslená v našom aute a dívam sa von oknom.
"Wendy? Čo je stebou?" spýtal sa ma moj otec. Zobudila som sa z mojho snívania.
"Eh...nič." pozrela som sa naňho. Ani on nevyzeral moc nadšene... Tak vobec prečo sa ma to pýta ?
"Oco, radšej sa dívaj pred seba...nechcem aby sme havarovali." dodala som.
"Oh..jasne.." povedal. Moj otec nás vychováva už 5 rokov od vtedy, čo sa naša matka s mojim otcom rozviedli. Moja matka bola..nó..divná. Nestarala sa o nás a s otcom sa stále hádali. Niekedy som vobec nevedela prečo. Hlavným dovodom boli peniaze. Vobec mi nieje ľúto, že odišla. Naopak je tu bez nej lepšie. Odišla hneď potom čo sa s otcom rozviedli. Ani sa s nami nerozlúčila. Jedno ráno sme sa zobudili, a bola preč. Nedávno potom sme sa dozvedeli, že sa odsťahovala do Californie. Od sovjich deviatich rokov som ju nevidela a dnes mám štrnásť. Moja sestra Amy má sedemnásť a Geroge má iba šesť. Je z nás najmladší. Najsmutnejšie na tom je, že Geroge si našu mamu vobec nepamatá. Keď odišla, mal iba jeden jediný ročik. Ja na jeho mieste by som bola rada. Mal to šťastie tie hádky iba prespať.

Práve teraz jazdíme po diaľnici, ktorá je obklopená pustatinou. Som zvedavá, kedy dorazíme do Mountainu, pretože sa v aute trošku nudím.
"Je to ešte ďaleko?!" ukradla mi otázku rovno z úst moja sestra Amy. Amy je moja jediná sestra. Sťahovanie prežívala z nás asi najhoršie. V New Yorku chodila s jedným nafúkaným Adamom ktorého nechcela opustiť. Nakoneic zistila, že ju podvádza s akousi vymaľovanou babou. Dostávala sa z toho veľmi ťažko, no nakoniec je len predsa rada, že toto mesto opúšťa. Nebude v dohľade jej "miláčik" Adam.
"Ešte niekoľko kilometrov. To vydržíte." uškrnul sa oco, no v očiach mal stále smútok.
O chvíľu prišla na mňa veľká únava. Rozhodla som sa, že si zdriemnem.


Zobudila som sa na trúbenie nákladného auta s našimi vecmi. Bol pár metrov od nás a blikal a trúbil.
"Čo je ?" vykrikla som rozčúlene.
Oco mykal rukami. Nákladiak konečne prestal vytrubovať.
"Ále..ten pán chcel vedieť kde má zatočiť."
"...aha..." povedala som znudene.
"Ešte dva kilometre deti!" Povedal oco nahlas.
"Konečne." vydýchli sme si. Zahľadeľa som sa von z okna. Videla som samú hmlu a veľký les. Bolo mi jasné, že sme blízko. Zbadala som ceduľu s nápisom MOUNTAIN.
"Tak. A sme tu." oznámil oco. Povzdychla som si.
Mesto bolo malé. Presne také, ako som ho opúšťala naposledy pred rokom. Zbadala som malú policajnú stanicu.
"Tak a tu budem pracovať!" Ukázal oco so širokým úsmevom. Úsmev sme mu všetci opatovali. Som šťastná, že si oco našiel prácu.
Boli sme v strede mesta. Je tu pár malých obchodíkov a budov. Z nich bolo aj knikupectvo. Aspoňže... Ďalej potraviny, radnica, galantéria, pošta a škola. Ostatné sú len domy. Nad mestom bola jedna veľká skala a pod ňou veľký les ktorý lemoval už zvyšok mesta.
"Pomaly sa blížime." oznámil nám oco. Možno sa mi tu predsa zaľúbi bývať. V duchu som sa usmiala.
Zatočili sme do malej slepej uličky. Všetko tu bolo také tmavé. Aso to robil ten les. Dokonca som nevidela ani slnko. Možno to bolo tým, že pomaly zapadá za tou obroskou skalo ktorá je nad mestom.
Zastavili sme pred veľkým poschodovým domčekom. Nič sa tu nezmenilo.
"Tak! A sme tu!." vyhlásil tato a vystúpil z auta.
"Ó bože! Budeme bývať v chatrči..." povedala namyslene mestká slečinka Amy.
Vytúpili sme spolu s Gergom a Amy z auta. Babkin dom ohraničoval malý drevený plotík pri ktorom rástol plevel a ruže. Nebol v najlepšom stave. Mal starú strechu a ošúchanú farbu na oknách. Ale mne sa páčil.
Vybrali sme veci z kufra a po štrkovej cestičke sme prešli po schodoch k vchodovím dveriam. George hlasno zaklopal na dvere. Oco mlčal. Vedela som presne ako sa cíti. Ustráchane, ako neočakávaný a nevítaný hosť. Počuli sme za dverami kroky. Dvere otvorila naša drahá stále mladá babka.
"Babka!" Do náručí jej vbehol George.
"Vitajte deti!" Jej milosrdný úsmev zbožňujem. "Ako ste mi vyrástli!"
"Ahoj babka!" S úsmevom sme ju s Amy objali.
"Amy Wendy...." pokračovala.
Oco stál tesne za nami a vobec sa nepohol.
"Bob vitaj..." povedala potichu.
"Ahoj mama." Nemotorne sa spolu objali a ja som ich jedným očkom pozorovala a vstúpila som do obývačky spolu s Amy a Gergom. V obývačke stál ako vždy krb. Od kuchyne bola oddelená len kuchynskou linkou, takže bola spojená s kuchyňou. Na prízemí bola ešte jedna malá kúpeľňa a spáľňa, zrejme pre otca. Na poschodí boli presne štyri izbičky a druhá kupeľňa ktorá vypadala oveľa lepšie. Izby boli presne pre nás. Kedysi tu bývalo tiež pať ľudí.
Presne pred štyridsiatimi rokmi sa tu nasťahovali Rosalie (babka) a jej novomanžel William (moj starý otec). Žili tu spolu veľa krásnych rokov. Babke sa narodil ako prvý syn William. Ktorý získal meno po otcovi. Druhý syn Bob- moj otec, našu babku neuspokojil. Babka túžila po dievčatku, ktoré sa jej nakoniec narodilo. Ako sa hovorí, do tretice všetko dobré, babke sa narodila krásna dcérka Sarah. Po niekoľkých rokoch krásneho manželstva dedko zomrel vo svojich 50 rokoch na zákernú rakovinu. Mala som vtedy iba štyri roky. Pamatám si len jeho šedivé vlasy a jeho pokrik na mňa- "Moja malá princeznička!" Amy mi o ňom veľa rozprávala. Bol milý, láskavý a hrozne tvrdohlavý, tak ako zvyšok rodiny. Keď zomrel Amy mala sedem. Hovorila mi, ako veľmi za ním plakala. Som rada, že si takéto hrozostrašne veci nepamatám.
Roky plynuly a William so Sarah sa odsťahovali do zahraničia pracovať. William je slobodný a Sarah je vydatá a má jednu dcéru, teda moju sestrenicu. No a Bob sa zamiloval do mojej matky, s ktorou strávil dvanásť rokov života.

Teraz hľadím na rámik s fotkou, kde sme odfotený celá naša rodina aj s našou matkou na záhrade tu, u babky. Bolo vtedy leto. Mala som asi 8 rokov. Geroge bol vtedy ešte v perinke v matkinom náručí. Ja som bola po pravej strane oca a a kyslo som sa usmievla, pretože mi slnko svietilo do očí. Amy kľačala blízko našej matky a rukou hladkala Georga po hlavičke. Je to dosť stará fotka...
"Wendy." Oslovila ma babka. Rýchlym otočením som sa na ňu zahľadela.
"Som rada že si prišla." usmiala sa a objala ma.
"Aj ja som rada..." povedala som neprescedčivo.
"Nejdeš si vybrať svoju novú izbu?" navrhla mi.
"Áno, a vybrala som sa na poschodie. George si izbu už samozrejme vybral.
Vybral si ju len a len kvoli tomu, že v nej objavil malé autíčko. No a posledné dve voľné izby ostali pre nás s Amy. Po dlhom premýšľaní si Amy zvolila tú s vačšou posteľou. Mne vyhovovala izba, ktorá bola ako posledná v rade na poschodí. Mala béžovú farbu a veľké okno cez ktoré som mala výhľad na hory a na cestu. Na kraji bola posteľ. V tejto izbe kedysi býval William.
Pri dverách bol písací stolík na ktorom bola položená iba malá biela lampička. Pod nohami som zacítila kobár ktorý bol béžový, takže skvelo ladil s mojou farbou v izbe. Zabuda som ešte na to najdoležitejšie. Pri mojej posteli bola jedna divná skriňa ktorá vyzerala ako zo 17. storočia. Keď som ju otvorila, bola prázdna. Škoda. V tejto izbe som bola iba raz. Odvtedy sa tu toho veľa zmenilo.
Myslím že sa mi tu bude predsa páčiť. Len musím ešte prekonať jednu prekážku ktorá sa volá škola...

Čierna mačka

1. ledna 2013 v 20:00 | Claire Burn
Rozhodla som sa napísať príbeh ktorému som dala názov- Čierna mačka. \tento príbeh j o o 14 ročnej Wendy, ktorá sa presťahovala zo svojho rodného osvetleného a krásneho New Yorku do malého tmavého a chladného Mountainu. Spolu s rodinou sa prisťahovali k svojej starej mame, s ktorou si vychádza celkom dobre. Mountain sa jej zo začiatku nepáčil, no vo svojej novej/starej izbe našla denník z roku 1922. Od tej doby, čo ho našla sa jej začali diať čudné veci...


Úryvok :
Túžim po tom vedieť všetko. Všetko, čo iný nevie. Chcem čítať myšlienky chcem lietať chcem ísť na koniec sveta....
Tento svet je nekonečne záhadný a krásny. No my vieme o ňom veľmy málo. Nevieme z neho ani polovicu. Neviem čím to je. Svet nechce aby sme odhalili jeho tajomstvo ? Alebo sa to jednoducho nedá ?
V časti ľudstva sa nájde určite sposob ako ho celý odhaliť...

Začiatok písania- 1.1.2013
Koniec- ?
Názov príbehu- Čierna mačka
Žáner- dráma





Idem na pustý ostrov ...

1. ledna 2013 v 17:16 | Claire Burn
Táto téme týždňa mi príde ako dosť detinská. Neviem čo to majú autori blogu za nápady, no téma týždňa je téma týždňa!
No v prvom rade by som chcela vedieť ako by som sa tam dostala. Asi nejakou loďou ktorá na tom ostrove stroskotala.Pri sebe by som mala určite mobil -( s ktorým by som sa asi nikde nedovolala, pretože tam nieje signál) takže by mi bol nanič. Určite veľa vody a nejaké jedlo a zápalky na oheň. Inač by som na takýto pustý ostrov vobec nešla... :)